1.2. ČLOVEK SMERUJE K BOHU – BOH SA ZJAVUJE ĽUĎOM
Človek smeruje k Bohu
Človek, tvor obdarený rozumom, je od svojho počiatku náboženský. Túži po Bohu, to jest po bytosti vyššej ako je on sám, aby s Bohom žil a aby v ňom našiel svoje šťastie.
Náboženstvo nachádzame u ľudí všetkých národov a všetkých čias – i dnes. Konštatujúc túto nepopierateľnú historickú pravdu, mnohí hovoria, že náboženstvo vzniklo zo strachu z prírodných síl. Je pravda, že prírodné sily mohli mať pred tisícročiami vplyv na určité formy náboženstva, ale neboli príčinou jeho vzniku. Náboženstvo vzniklo ako výraz hlbokej prirodzenej požiadavky človeka. Potvrdzuje to i fakt, že dnes, keď si pôsobenie prírodných síl vieme vedecky vysvetliť, predsa cítime vnútornú potrebu náboženstva ako vzťahu k prvej príčine svojho bytia. Ak človek nenájde pravého Boha hľadá náhradu. Kde nie je pravá viera tak sú rôzne sekty a až čudáctva. Nezdá sa vám, že dnešný človek – zvlášť mladý – až pokorujúco nasleduje celebrity – tetovanie, účesy, piercingy. Verí v reinkarnáciu, osud, horoskopy… Vo Francúzku je registrovaných 70 000 jasnovidcov. Horšie je ak nasledujú celebrity nielen v čudáctvach, ale aj v morálke.
Rovnako tak sa mýlia aj tí, čo tvrdia, že náboženstvo vzniklo v dávnych dobách ako prostriedok sociálneho útlaku. Vyššie nábožensko-politické vrstvy snažili sa vraj vyzdvihovaním božstiev zastrašiť ľud, a tak upevniť svoju nadvládu. Tomuto názoru však protirečí fakt, že s náboženstvom sa stretávame aj u primitívnych kmeňov, kde nejestvujú nijaké sociálne triedy. V mnohých oblastiach práve Cirkev pomáha k povzneseniu človeka.
A na námietku, že náboženstvo vzniklo na základe klamu, stačí uviesť tisíce súčasných vedcov, ktorí veria z vnútorného presvedčenia. Je možné, že by sa všetci títo géniovia dali oklamať akýmsi náboženským preludom? Zo štatistiky vyplýva, že asi 90% všetkých ľudí vyznáva dajaké náboženstvo. Stupeň ich viery a náboženského života je, pravda, rozličný.
Nejeden ateista sa stal obeťou klamného predsudku: Vopred uveril, že Boh nemôže jestvovať. A keď sa v jeho vnútri prediera na povrch myšlienka o Bohu, systematicky potláča dôvody, ktoré by mu mohli Boha osvetliť a kŕčovite sa pridŕža falošných mienok, ktoré sa snažia odstrániť pojem Boha. Niekedy je príčinou ateizmu aj pohoršlivý život ľahostajných kresťanov, ktorí svojím životom hlásajú opak toho, čo veria. Zvlášť mladí sa veľmi ľahko dajú pomiasť touto nedôslednosťou dospelých ľudí.
Môže človek spoznať Boha?
Áno, človek nielen verí, že Boh je, ale môže na to prísť aj svojím rozumom. Vieme napríklad, že dvakrát dva sú štyri, lebo je to samozrejmé, a teda rozumný človek o tom nepochybuje. Zaujímavé, že existencia sveta nás nevedie k samozrejmosti, že Boh existuje.
My veríme v Boha preto, že sme boli tak vychovaní od rodičov, kňazov, vychovávateľov… To je výhoda i nevýhoda. Naša viera môže byť zvyková, bez nejakého osobného vzťahu k Bohu. Preto i sami, svojím rozumom môžeme prísť na to, že Boh jestvuje. Okrem rozumového dôkazu, vyplývajúceho z nášho jestvovania a z našich túžob, každý nepredpojatý človek môže aj v samej prírode nájsť stopy Stvoriteľa – Boha. Už svätý Pavol napísal: „Jeho neviditeľná bytosť dá sa totiž od počiatku sveta vybadať a spoznať zo stvorených vecí, a aj jeho večná moc a božskosť.“ Čím viac sa rozvíjajú prírodné vedy, tým širšie obzory sa otvárajú pred nami, aby sme pochopili, že tento krásny, účelne usporiadaný, harmonicky zladený svet a kozmos nemohol povstať sám od seba, ale dostal existenciu od nekonečne dokonalej, múdrej a starostlivej bytosti, ktorú veriaci ľudia nazývajú Bohom.
Prírodná veda nám vysvetľuje, aké úžasné procesy prebiehajú v atómoch. Biológia nás učí, aké zložité chemické a fyzikálne deje sa odohrávajú v našom tele pri dýchaní, pri zažívaní, v krvnom obehu, v srdci, v mozgu atď. Prírodné vedy nám opisujú, aké zázračné biologické procesy prebiehajú v semiačku, keď z neho začína klíčiť útle stebielko. Prírodné vedy nám prinášajú stále nové objavy a novšie nám ešte prinesú. Teda čím hlbšie človek skúma prírodu, tým väčšie divy v nej objavuje a tým silnejšie sa presvedčuje, že celý kozmos nepovstal sám od seba, ale musela ho stvoriť dajaká vyššia bytosť. Voltaire bol veľkým nepriateľom Cirkvi, ale veril v jestvovanie Boha. Hovorieval: „Dôkaz o jeho jestvovaní nosím vo vrecku!“ – a vytiahol pritom hodinky. Inokedy povedal: „Nepredpojatý človek verí v Boha tak, ako verí, že je slnko. Stačí mať otvorené oči.“
Boh sa zjavuje ľuďom
Z predchádzajúcej stati sme sa dozvedeli, že človek môže prísť na existenciu Boha svojím vlastným rozumom. No Boh sa človeku dával spoznávať nielen cez stvorené veci, ale aj sám sa zjavoval. Sám Boh prehovoril k ľuďom. Boh sa prejavil nielen slovami, ale aj mnohými spasiteľnými zásahmi do dejín ľudstva. Preto naše náboženstvo nazývame aj zjavené, lebo Boh sa sám zjavoval človeku. Medzi zjavené náboženstvá patrí aj židovské náboženstvo. Avšak príchodom Krista toto náboženstvo bolo zavŕšené a skončilo svoju úlohu. Keďže kresťanské a židovské náboženstvo sa zakladajú na zjavení, ktoré pochádza od nadprirodzenej bytosti – Boha, voláme ich náboženstvami nadprirodzenými alebo zjavenými.
To, že Boh prehovoril k ľuďom, nazývame zjavením. Ako sa Boh zjavoval? Boh prehovoril k ľuďom prostredníctvom vybraných ľudí, ktorí toto zjavenie tlmočili ľudu. A tak sa o Bohu a o svojom cieli života dozvedáme z týchto prameňov:
- Ústne podanie: všetko to, čo Boh cez vybraných ľudí tlmočil o sebe a o človeku – hovorené Božie zjavenie.
- Sväté písmo: všetko zjavenie, ktoré vybraní ľudia nielen tlmočili, ale aj napísali – napísané Božie zjavenie.
- No Boh sa najhmatateľnejšie zjavil prostredníctvom Ježiša Krista, ktorý ako Boh prijal ľudské telo.
Ako sa zjavoval Boh?
V Starom zákone sa Boh zjavoval ľuďom rozličným spôsobom, slovom i skutkami.
Jeden Boh: „Ja som Pán, tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov okrem mňa“ (Ex 29).
Stvoriteľ, ktorý všetko stvoril: „Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk“ (Ž 19,2).
Pán, ktorý múdro vládne a spravodlivo súdi tento svet: „Boh usporiadal divy svojej múdrosti: len On je pred vekmi a bude naveky“ (Ekl 42,21).
V Novom zákone sa dokončuje Boží obraz. Kristus nám nehovorí len o existencii Boha, ale sám na sebe ukazuje, aký Boh je. „Boha nikto nikdy nevidel.“ Kristus nám zjavuje Boha v Novom zákone ako:
Otca, ktorý nás miluje, odpúšťa nám a pomáha.
Trojjediného Boha, ktorý nás stvoril, vykúpil a posvätil.
Človek obdarený rozumom môže prísť na existenciu Boha. Ale na jedného Boha v troch Božských osobách by človek sám neprišiel. Musel mu to zjaviť Boh cez Ježiša Krista.
Pred 1600 rokmi povedal sv. Hieronym tieto slová: „Kto nepozná Písmo, nepozná Krista.“ Mal pravdu, pretože Písmo nás učí, ako žiť, aj ako spoznávať Božie pravdy. A tak ku predchádzajúcim trom predpokladom k prijatiu darov Ducha Svätého je potrebné pridať ešte jeden: čítanie Sv. Písma.
Ak ho nemáte možnosť denne čítať doma, čo by bolo najideálnejšie, počúvajte ho aspoň každú nedeľu v kostole. Boh sa vám prihovorí v prvej časti sv. omše, ktorá sa nazýva aj bohoslužba slova. Dúfam, že nájdete v nedeľnej sv. omši záľubu a nebudete na sv. omšu chodiť z donútenia, ale preto, aby ste spoznávali Božie pravdy – teda Pána Boha a aby ste si ho zamilovali. Nech vám k tomu Pán žehná.
??? OTÁZKY A ODPOVEDE z prvej prednášky???
1. Čo je sviatosť birmovania? |
Je to sviatosť, pri ktorej človek prijíma dary Ducha Svätého, ktoré z neho majú urobiť dospelého kresťana. |
2. Aké účinky spôsobuje sv. birmovania? |
Posilňuje pokrsteného človeka, aby si: – svoju vieru neohrozene vyznával – za svoje kresťanské presvedčenie sa nehanbil – žil životom dobrého, prakticky veriaceho človeka. |
3. Aké sú potrebné predpoklady z vašej stany k prijatiu darov Ducha Svätého? |
– zdokonalenie sa v náboženských vedomostiach – osobná ranná a večerná modlitba – sviatostný život – účasť na nedeľnej svätej omši, pravidelná mesačná spoveď – čítanie Svätého Písma |
4. Prečo je človek od svojho počiatku náboženský? |
Pretože v svojej prirodzenosti túži po Bohu, t. j. po bytosti vyššej ako je on sám. |
5. Môže človek spoznať Boha? |
Áno, svojím rozumom a cez zjavenie. |
6. Čo je zjavenie? |
Všetko to, čím Boh prehovoril k ľuďom. |
7. Ako Boh prehovoril k ľuďom? |
Boh prehovoril k ľuďom prostredníctvom vybraných ľudí, ktorí toto zjavenie tlmočili ľudu. |
8. Ako bolo zjavenie tlmočené ľudu? |
– cez ústne podanie – cez Sväté Písmo – cez Ježiša Krista, ktorý ako Boh prijal ľudské telo. |
9. Čo je ústne podanie? |
Je zjavenie, ktoré vybraní ľudia hlásali, ale nenapísali.– hovorené Božie zjavenie |
10. Čo je Sv. Písmo? |
Je všetko zjavenie, ktoré vybraní ľudia nielen hlásali, ale aj napísali. – napísané Božie zjavenie |